O histórii sa hovorí, že je svedkom minulosti, učiteľkou života a svetlom pravdy. Táto kniha je pokračovaním úsilia smerujúceho k pravdivému poznaniu našej včelárskej minulosti na ktorú môžeme byť právom hrdí. Na Slovensku nie je veľa historikov, ktorí sa zaoberali alebo zaoberajú históriou slovenského včelárstva. Práve preto poďakujme trpezlivej bádateľskej práci, veľkým vedomostiam, literárnej zručnosti a ochote Františka Bizuba, ktorý pokračuje v tvorbe pre včelárov tak potrebnej literatúry a dúfajme, že po včelárskych zápisníkoch a včelárskom kalendári cez túto knihu o včelárskej paseke bude naďalej využí vať svoj pútavý pisateľský štýl, ktorý mu môže závidieť nejeden profesionálny historik.
Pripomíname si 80 rokov existencie včelárskej paseky, hmotného pamätníka včelárstva na Slovensku v trvaní života celej jednej generácie. Nejeden náš súčasník – včelár sa s týmto areálom identifikuje, pomáhal ho budovať, odborne s ním rástol. Niet pochýb o tom, že Včelárska paseka v Kráľovej pri Senci zohra la v živote slovenských včelárov významnú úlohu a nikto ju nikdy nepoprie.
O histórii sa hovorí, že je svedkom minulosti, učiteľkou života a svetlom pravdy. Táto kniha je pokračovaním úsilia smerujúceho k pravdivému poznaniu našej včelárskej minulosti na ktorú môžeme byť právom hrdí. Na Slovensku nie je veľa historikov, ktorí sa zaoberali alebo zaoberajú históriou slovenského včelárstva. Práve preto poďakujme trpezlivej bádateľskej práci, veľkým vedomostiam, literárnej zručnosti a ochote Františka Bizuba, ktorý pokračuje v tvorbe pre včelárov tak potrebnej literatúry a dúfajme, že po včelárskych zápisníkoch a včelárskom kalendári cez túto knihu o včelárskej paseke bude naďalej využí vať svoj pútavý pisateľský štýl, ktorý mu môže závidieť nejeden profesionálny historik.
Pripomíname si 80 rokov existencie včelárskej paseky, hmotného pamätníka včelárstva na Slovensku v trvaní života celej jednej generácie. Nejeden náš súčasník – včelár sa s týmto areálom identifikuje, pomáhal ho budovať, odborne s ním rástol. Niet pochýb o tom, že Včelárska paseka v Kráľovej pri Senci zohra la v živote slovenských včelárov významnú úlohu a nikto ju nikdy nepoprie.
Zmena spoločenských pomerov v roku 1989 v mnohom poznačila život slovenských včelárov. Nie vo všetkom pozitívne. Dve desaťročia nám trvalo, kým
sa nám podarilo zastaviť a zastabilizovať stav členskej základne, mierne zvýšiť stavy včelstiev v krajine. Aj tak zaostávame pod štandardom odporúčaným pre
krajinu našej veľkosti, pre potreby zachovania biodiverzity životného prostredia v ďalších rokoch. Sanujeme vitálne funkcie včelárstva vychádzajúce z aktuálnych
potrieb. Nie je tajomstvom, že prostriedkov pre všetky oblasti činností nie je nadostač. Prikrývať sa však môžeme len takou perinou, akú máme. Žijeme v dobe, ktorá nás núti správať sa zodpovedne, veľmi racionálne zvažovať každý krok.
Menili a menia sa aj pohľady na potreby a možnosti využitia včelárskej paseky. Rad dostupných technických možností celkom nahradil jej pôvodné funkcie.
Dnešný včelár má k dispozícii internet, video, množstvo kníh a časopisov, ale oveľa menej času na spoločné stretnutia ako jeho predchodcovia, už nie je ochotný kvôli prednáške prejsť celú republiku … A ak hľadá relax, neuspokojí ho len pohľad na kus histórie …
Pripomíname si výročie, kus významnej histórie. Na druhej strane vidíme aj to, že technické pamiatky, hmotné majetky zdedené po našich predkoch chátrajú, trvalo ich poškodzuje zub času, ale aj zmena životného štýlu podmienená transformáciou ekonomických a spoločenských podmienok. Na zmenu tohto stavu nám samotným chýbajú prostriedky a napriek rôznym snahám sa nám doteraz nepodarilo nájsť inštitúciu či spoločníka ochotného pomôcť. Do istej miery to je pochopiteľné: žijeme v krajine, kde evidencia podobných zbierkových predmetov registrovaných múzeí prekročila sumu 8 000 000 zaevidovaných zbierkových predmetov.
Chov včiel je špecifická činnosť, zaujíma sa ňou početne neveľká skupina ľudí, preto aj potenciál získania širokého okruhu návštevníkov v rámci vidieckej turistiky je značne obmedzený a uspieť možno len v prípade prepojenia na iné odvetvia poľnohospodárstva, napr. vinárstvo, rekreačné využitie chovu koní, rybolov ale aj priestory určené pre kultúrne a športové vyžitie rodinných príslušníkov včelárov a ostatných návštevníkov včelárskej paseky.
Stojíme na rázcestí rozhodovania. Sme a chceme byť aj ďalej hrdí na históriu, ale hrdosť niečo stojí. Stanoviť presné hranice priorít nikdy nie je ani ľahké, anijednoduché. Treba hľadať kompromisy.
Slovenskí včelári určite privítajú túto publikáciu a budú vďační predovšetkým jej autorovi, ako aj všetkým tým, ktorí poskytli účinnú pomoc k jej
vydaniu.
Možno že táto knižka prispeje aj k niečomu inému – k zvýšeniu záujmu slovenských včelárov o návštevu tohto zariadenia a možno aj k návrhu ako nájsť prostriedky na jeho zveľadenie.
Predseda SZV
genmjr. v. v. Ing. Ľudovít Gál